Nasledujuca foto ma jasný titulok:” AJ MOJA MAMČA VIE HRAŤ FUTBAL  !! ”
Na fotke ocino s mamčou…

Pre odchod z Nemecka, sme si nakoniec vybrali sobotu. Čo bolo v podstate riskantnejšie, pretože v piatok poobede začínali deckám v južnej oblasti veľké prázdniny, a vtedy sú Nemci ako hunský kočovný kmeň, a ťahajú všetci na juh. Akurát nie na koňoch, ale na autách. Nakoniec však rozhodnutie, že namiesto piatka doobeda, vycestujeme tuto sobotu sa ukázalo ako dobre rozhodnutie.

V piatok bolo výborne. Slnko sa celkom usmievalo a tak pred obedom sme s chalanmi zobrali veci a vypadli hneď na pláž. Aj keď počasie teda nebolo úplne ideálne, myslím si, že sme si ten posledný deň perfektne užili. Plaz, obed, plaz. Čistý relax, oddych. Jednoznačne sme sa zhodli, že takýto režim by sme si vedeli predstaviť počas celých prázdnin…  No a čo sa fotiek tyká. Tak to je myslím jasne. Ak ste doteraz nepochopili titulok 3 Idioten… ,tak teraz to pochopíte určite. Jeden človek povedal, že sranda musí byť, aj keby tragače padali. A aj keď v Nemecku tragače nepadali, sranda bola. Stále. Takže celé toto neberte moc vážne, lebo ani my nie sme. Ak sa nad týmito fotkami pousmejete, tak to je dobre, lebo celé to je proste sranda a ja zdieľam Pitkinov názor, že „a vo tom to je… „

Nasledujúca foto ma titulok: “paPALIrazzi”. Pali naháňal Romana s externým bleskom. Roman najprv nechcel žiadnu foto v plavkách, tak sme mu jednu “zaobstarali” )

Pali a.k.a. “MODEL”

V sobotu ráno to prišlo. Vlastne odišlo. To najlepšie muselo odísť z Nemecka naspäť na Slovensko a celá táto sranda musela proste raz skončiť. Celý koniec nášho tripu bol pre mňa akýmsi symbolom konca našej intrákovej partie, pretože po troch rokoch už spolu nebudeme bývať a ani chodiť do školy…  Ak som teraz príliš sentimentálny, tak mi to prosím odpustite (ale toto je môj blog, tak si na ňom môžem písať čo ja chcem ), ale proste tak to celé na mňa pôsobilo. Je mi jasné, že nikto z náš neumiera, a nikto neodchádza na 10 rokov do zahraničia, ale to všetko bolo proste tak skvelé, že je ťažké to hodiť len tak za hlavu.

Harašenie s koníkom.

Nákupné harašenie. Oddelenie s čiapkami bolo naj

Cestou späť sme teda najprv nasadli na kompu, ktorá nás previezla cez jazero na opačnú stranu. Vonku bolo krásne jasno a v pozadí bodamskej scenérie  akoby darček na rozlúčku bolo vidieť nádherné švajčiarske Alpy nasvietené vychádzajúcim slnkom. Celé to bolo ako náš trip. Bolo to proste skvelé…

Cesta 3 Idioten sa síce musela skončiť, ale nezúfajte. Veď nám to zas niekedy prepne a vydáme sa  spolu cestou necestou a kludne nabudúce aj na cely mesiac. Kto vie, na severnom pole sa to teraz viac topí, tak možno pôjdeme stanovať tam. Veď sme si to zaparkovali so stanom už aj na parkovisku, zahnali tamojšie BODamske komáre (to sú také čo vedia poriadne BODať), videli tučniakov a cely vodný svet, počuli tých najlepších pouličných umelcov,  spriatelili sa s motýľmi, jedli ten najlepší kebab na svete, vyliezli na vrchol sveta, jazdili na koni, naučili sa špeciálny chmat teplého komára, pokorili tu najväčšiu masu vody a dokonca sa aj okúpali v studenom rybníku. Takže nech pôjdeme kamkoľvek, teším sa na to už teraz, pretože to určite bude na ďalšiu Psychoterapie schulle…

Auf viedersehen.

S pozdravom, 3 Idioten.

PS: Asi vám dúma hlavou, kto je Her Muller. Tak pre vysvetlenie ponúkam link na video, na ktorom sme fičali my počas celého tripu:
http://www.youtube.com/watch?v=Z-2yMBrWnds

Pre úplnosť dodávam, že všetky fotografie boli fotené bez statívu v tažkých svetelných podmienkach, avšak šum som schválne zanechal, pretože sa mi na fotkách páčil…

Nasledujúca fotografie je panorama foto spojená zo 4 fotografií.

Voda, voda a zas len voda. Tak nejak to vyzeralo tento rok na najväčších vodopádoch v Európe v nemčine známe ako Rheinfall. V ten deň totižto pršalo. Predpoveď hovorila, že doobeda by malo vykuknúť aj slnko, no realita bola taká, že dážď nás doprevádzal celé doobedie, ktoré sme tu strávili. Keď som tu bol ešte dávnejšie, preplatili sme si aj loďku, ktorá vás vyvezie blízko vodopádov, no tento rok som to vynechal. V takom počasí by sa nám to naozaj neoplatilo.Pekne sme si to celé obehli z okolitých brehov, dali lacnú kávu za 3 eurá a išli domov…

Medzi tým som sa snažil z okolitých brehov spraviť aspoň pár slušných záberov. Poviem vám, v daždi to veru nieje žiadna sranda. Veľké ĎAKUJEM patrí hlavne Romanovi, ktorí mi to robil môjho asistenta a neustále držal dáždnik nado mnou a ktorí ma neskôr nazval “diktátor” za moje “povely” Nebyť neho, nespravím ani záber.Takže som rád, že môžem zverejniť aspoň týchto pár, na ktoré sa dá vôbec pozerať

Takže tak. Tak nejak to bolo. Proste voda. Všade.

Panoráma foto, spojené 3 zábery, pseudo HDR

Pre PLNÚ VEĽKOSŤ KLIKNITE NA FOTOGRAFIU.

Panoráma foto, spojené 4 zábery.

Pre PLNÚ VEĽKOSŤ KLIKNITE NA FOTOGRAFIU.

Panoráma foto, spojené 4 zábery.

Pre PLNÚ VEĽKOSŤ KLIKNITE NA FOTOGRAFIU.

Na predošlej panoráme je vidieť z diaľky nasledujúcu značku. Roky 1880 a 1963 znamenajú, že na tomto mieste sa v týchto rokoch dalo stáť na suchej zemi. Neznamená to však, že v týchto rokoch bola najnižšia hladina. Voda neustále pracuje a hľadá si nové cesty…

Aby som to upravil na správnu mieru, celé toto motýlie divadielko sa nazýva Schmetterling Haus a nachádza sa na záhradnom ostrove Mainau v Konstanzi. To len aby ste si nemysleli že patrím medzi tých famóznych fotografov, ktorí si motýľov pilne hľadajú vo voľnej prírode. Majú môj obdiv. Ja som mal úlohu v podstate jednoduchú, pretože motýľov je tu fakt hojne. Ak túžite po európskom tropickom kúsku raja, kde Vám bez problémov sadne motýľ na ruku, tak toto bude určite Vaše obľúbené miesto…

K fotkám poviem len v skratke. Nič nieje fotené makroobjektívom. Všetky snímky boli nafotené teleobjektívom 55-250 IS.

Motýlia kráľovná alias moja zláta mamča

Na ostrove to vyzerá nádherne. Od “nekonečných” stromov…

…nádherné parky…

…cez rozkvitnuté záhrady…

…až po nebojácne veveričky

Poznáte tie malé obchodíky. Všetko za euri alebo všetko za 2;-. Nájdete tam všetky možné potrebné aj nepotrebné predmety, ale ten nápis VŠETKO za EURO, to vás proste musí dostať. Tu by si ako mesto mohlo kľudne dať veľký market a nápis všetko za 15. Neviem či by to malo až taký úspech, lebo tak euro a 15 eur je “trošku” rozdiel… Každopádne ale toto v Konstanzi platí. Takmer na každú atrakciu sa platilo 15eur. Na Mainau, na vodný svet, dokonca aj vystúpenie Monster Truck-ov, ktorí prišli od neviem kadiaľ si dali vstupné 15eur. Asi to už pár krat boli a zvykli si na mestký štandard

Ale aby som teraz nebol len žgrlavý slovák, je potrebné povedať že tie atrakcie toho hodné sú. Aspoň vo vodnom svete to bolo v celku fajn a dá sa tam toho celkom pozrieť dosť. Expozícia s najväčším akvárkom kde sú žraloky je naozaj pekná, a taktiež  u akvária s rajami to vyzerá dobre. Navyše, od apríla je tu nová expozícia s tučniakmi a pri nich sa človek fakt zabaví. S chalanmi sme sa zhodli, že už keby len tučniaky dali za 10, tak by to asi nikoho nesralo…

Čo sa týka fotiek samotných, to už je niečo horšie. Vlastne ani nie horšie, ale asi najhoršie. Toto je pre mňa osobne najslabšia séria fotiek čo som tu nafotil. Aj keď je nutné poznamenať, že aj podmienky na fotenie sú minimálne. Slabé jemné svetlo rýchle ryby a hrubé (niekedy aj vypuklé) uchytané sklá. To je kombinácia, s ktorou sa ťažko vyrovnáva hlave vtedy, keď je ešte aj zakázané používať blesk. Škoda, akvárka boli zhora otvorené, také nablysknutie externým bleskom zhora by bolo asi ideál. Rovnako tak nemám k dispozícii polarizačný filter, ktorý by mi eliminoval odlesky /zase som sa raz presvedčil je si ho už musím kúpiť…/. Ale nebudem sa len lacno vyhovárať, ani kompozične a celkovo nie som s fotkami spokojný. Vybral som fakt len pár, na ktoré sa povedzme, ehm, dá pozerať

Táto posledná foto je cvakaná cez vypuklé hrubé sklo, ktorá má navodiť optické zväčšenie priestoru pri prezeraní. Preto to skreslenie na spodku fotografie…

]]> http://www.andre-design.net/?feed=rss2&p=1047 0 http://www.andre-design.net/?p=1024 http://www.andre-design.net/?p=1024#comments Tue, 03 Aug 2010 11:38:15 +0000 admin http://www.andre-design.net/?p=1024 Prepáčte za ten dlhý názov, ale skracovať som fakt nechcel, lebo celé toto by malo byť také úplne autentické ako to fakt bolo. A takto to bolo…

Jazerné počasie je niečo ako slovenská vláda. Nikto nevie čo od neho čakať. Jeden deň nám pršalo a na ďalšie ráno, aj napriek nepriaznivej predpovede, už bolo super. A vzhľadom na to, že prvú časť som venoval hlavne čiernobielej fotografii, táto ďalšia bude opačná. Nebojte sa, bieločierna to nie je. Tento krát pekne vo farebnom

Pláže okolo Bodamského jazera považujem za veľké plus. S chalanmi sme sa jednoznačne zhodli, že okrem hovien od kačiek, sú úplne super. Celkom by sme si vedeli predstaviť celé prázdniny sa vždy ísť každý deň vykúpať, zahrať pingy pongy a na ihrisku plážový volejbal. Všetko je pekne uhladené, všade poriadok. Voda je navyše veľmi čistá, priezračná. Žiadny blbý kúpaliskový chlór. Radosť sa kúpať. A to mi môžete veriť. Kúpali sme sa tu v 17°C vode. Aj keď sme síce po namočení najprv plávali ako naspídované veveričky v štýle “rýchlo a zbesilo”, po zohriatí bola voda úplne skvelá. A to nepatrím medzi žiadnych ľadových medveďov. Aj keď musím povedať, že práve ta prezývka “Drei Idioten” sa tu vtedy celkom hodila, lebo sme do vody išli prví a naše tváre s kyslým výrazom “Ach bože, ale je ta voda teplá” celkom dávala najavo že sme úplne zdraví neboli… Ale potom sa našlo ďalších pár odvážlicov, keď videli ako sa fajne kupkáme Inak ja sa ani tým nemčúrom nečudujem, že nikde nechodia, keď majú “more” rovno za dverami…

Nasledujúcu fotografiu si musíte určite rozkliknúť
Panorama foto spojená zo 7 záberov. Od dokonalosti to má ešte ďaleko, ale tak dúfam, že aspoň trochu som Vám navodil tú úžasnú jazernú atmosféru zapadajúceho slnka.

Ako vravím. Pláž, slnko, hovná od kačíc. Proste paráda. Komárov je tu inak tiež požehnane. A ani sa im nečudujem, byť komár, tiež nikde nejdem a opaľujem sa na tej pláži. Po príchode na izbu sa ich nám však pár nasačkovalo do izby. Najprv Palino riadnym buchnutím po strope ukázal ako sa to na nich nemá, na to som ja riadnym plácnutím komára na záclone spravil štvoritú červenú škvrnu. Potom prišiel na rad Roman a ukázal svoj najväčší triumf. Vyzeralo to niečo ako chytanie komára čínskymi paličkami, akurát že namiesto paličiek používal ruky a snažil sa komára jemne chytiť aby po ňom neostala žiadna červená stopa. A tak Pali neváhal a tomuto majstrovskému chmatu dal aj pomerne výstižný názov: Komašu pupušu aneb chmat teplého komára. Samozrejme že s tým toho komára nechytil, aj keď Roman tvrdil že to vraj možné je. Ani my sme mu to neverili a po Paliho pokusoch sme sa zhodli že by ten komár musel byť fakt teplý Neviem, spýtajte sa dakedy Romana. Ten je v tomto špecialista. Jeho hmat už poznajú všetky bodamské komáre

]]> http://www.andre-design.net/?feed=rss2&p=1024 0 http://www.andre-design.net/?p=996 http://www.andre-design.net/?p=996#comments Sun, 01 Aug 2010 23:16:52 +0000 admin http://www.andre-design.net/?p=996 Pri pohľade na fotku nižšie asi ani netreba názov prekladať. Presne tak. My traja (tak zdravo) trafení (už vidím ako Roman hovorí, že nech to vravím sám za seba ) sme sa vydali na náš plánovaný roadtrip. Náš pôvodný plán bol od štvrtka večera do nedele obeda Bad Wildbad, kde mal Pali absolvovať svoj pretek v Nemecku a potom sa v nedeľu presunúť do jazerného mesta Konstanz.

Celé naše 10 dňové putovanie som rozdelil na viacero častí. Prvú časť som nazval Psychoterapie schulle – moje bláboly ako to vlastne celé začalo a zopár fotiek, ako vnímam mesto ja.

Ako to už býva zvykom, nikdy nie je všetko presne tak, ako si naplánujete. Počasie počas cesty do Nemecka bolo fajnové, a podľa Romanovho chrnenia v zadnej časti auta, až na spanie… No čím ďalej sme sa približovali k cieľu, počasie bolo horšie a horšie. Prišli sme niekedy okolo 21,45. Celkom už bolo šero a najhoršie na celej veci bolo že okrem blbého počasia vonku sme nenašli naše miesto, kde sme mali zložiť stan a prespať. Po hľadaní rýchleho ubytovania sme to vzdali a náš stan sme doslova zaparkovali na úplne fajnové miesto. Na hotelovom parkovisku.  Trávnaté parkovisko, rovná plocha, ešte aj auto sme si vedľa krásne zaparkovali, nočná lampa svietila celú noc a keby niekto pindal že tu je predsa nápis „rezervované iba pre ubytovaných v hoteli“, tak to asi zahráme do autu v štýle wir sprechen nicht deutch. A vlastne okrem Paliho sme fakt nešprechovali. Ja len trochen spíking a Roman dokáže počuť azbuku (no FAKT. To povedal, keď počul Ukrajincov na odpočívadle…)

Ranný budíček sme z optimistickej šiestej hodiny presunuli ráno na osmu. Keď sme už videli že aj na auto z blízka pozeral (asi) majiteľ hotela, pobalení sme sadli do auta a vypadli. Bolo nám jasné, že pri takomto počasí tu nie je reálne ostať a navyše správa že ubytko v Konstanzi máme plne k dispozícii kedy len chceme, sme po fajnových raňajkách na obchodnom parkovisku nabrali smer Bodensee.

Tak a konečne sme dorazili. Rybník. Taký obyčajný rybník. Tak nazval Bodamské jazero Roman. Na najhlbšom mieste má jazero hĺbku 254 m. Má rozlohu 536 km², dĺžku 63,3 km, je 14 km široké a dĺžka pobrežia je 273 km. Pri pohľade na jazero po jeho dĺžke nevidíte jeho koniec. Ako vraví Roman, taký rybník…

V prvom rade by sme ale chceli povedať jedno veľké ĎAKUJEM mojim rodičom. Lebo bez nich by sa naše nemecké harašenie nemohlo nikdy uskutočniť. Môj ocino, ktorý tu už niekoľko rokov pracuje nám vybavil úplne fajnové ubytovanie na dome kde býva, neustále nám vymýšľal program a moja skvelá mamča nám pripravovala špeciality, o ktorých by sa vám na dovolenke s all inclusive mohlo len snívať.

Keďže vonku bolo stále zatiahnuté a teploty na opaľovanie boli v nedohľadne, naše prvé jazerné spoznávanie sme začali prechádzkou po centre mesta. Celé historické centrum je poprepájané úzkymi uličkami a keďže vonku je tak ako je, v meste veľa turistov až tak nie je.

Celé to na mňa pôsobí takým pokojným dojmom…

Až by z toho aj šašo zvážnel…

Nasledujúcej foto som dal titul: “Miesto pre teba…”
Nasvietenie jednotlivých lavičiek, celé akoby orámované alejou stromov a len jedno volné miesto. Práve pre teba.

Zhora je svet úplne iný. Jednotlivec stráca dôležitosť a je jednoduché si uvedomiť aký zanedbateľný je JEDEN človek na tomto svete. Ako mravec, ktoré zašliapnete pri prechádzke cez cestu bez toho, aby ste o tom vedeli…
“Mravce”

Ešte že tým malým, je to absolútne jedno

O dobrú hudbu tu núdza nieje…

Hrá sa niekedy fakt vo veľkom…

Doslova.

Celé sme to zavŕšili fajnovou večerou v Cafe Antik. Ak ste si niekedy mysleli že ste jedli najlepší kebab na svete – tak ste ešte neboli v Cafe Antik

Popri ceste ako dôkaz perfekcionizmu objavujeme Psychoterapie Schulle. Je nám jasné, že my blázni, sme na správnom mieste…

Ale o tom zas nabudúce…

Veru až na to neuprosné teplo a otrasných komárov, ktorý si nejak zvykli aj na repelenty, to včera Palino zabíjal vo svojom lokále. Mal som tú česť sa tam vyskytnúť aj ja, a spolu s Palim spraviť nejaké to foto….

For ALL photos:

RIDER – Pavol Medovič
Photo by Andrej Grznár ©2010

Na záver len veľké ĎAKUJEM Palimu že to vydržal v tejto otrasnej hurúčave. Jazdiť na obed pri 33°C celzia proste niekedy neni sranda

]]> http://www.andre-design.net/?feed=rss2&p=985 2 http://www.andre-design.net/?p=971 http://www.andre-design.net/?p=971#comments Wed, 07 Jul 2010 21:40:08 +0000 admin http://www.andre-design.net/?p=971

Prvý snímok má nazov “JA A MOJA KNIHA“.

“Každý druhý…“

“Brána do neba.“

“Na plný plyn“

“Z každého rožku trošku“

“Starec a mladík“

“Hyde Park“

“Brent Park“

“Wembley“

Svoj 18-tý ročník oslávil Lumen veľkolepo. Musím povedať, že organizátori posúvajú stále tento festival na vyššiu úroveň, čoho nemalým dôkazom je aj viac ako desaťtisíc návštevníkov počas festivalu.

Ponúkam teda zopár mojich amatérskych fotiek. Prvý krát som išiel takto na festival s tým, že by som chcel aj niečo nafotiť. Veru ľahké to určite nieje – od ťažkých svetelných podmienok až po mikajúce sa ruky v dave a skákajúcich ľudí a to všetko eliminovať do dobrého záberu v ten najlepší moment bolo pre mňa niekedy nemožné

V článku teda nájdete fotografie z koncertov zahraničných kapiel, ktoré na festivale hrali…

29the Chapter – hip-hopová formácia zo západného Londýna.

Wikipedia – Youtube

Formáciu netreba špeciálne predstavovať. Na festivale boli v roku 2008.
Od nástupu na javisko až po koniec skvelá show…

Ďalším ťahákom festivalu bola  americká skupina zo Chicaga SUPERCHICK.

WIKIPEDIA – YOUTUBE

V apríli tohto roku vydala kapela nový album Reinvention, takže bolo čo predstavovať. Mne osobne sa veľmi páčili, Tricia Brock – hlavná speváčka má fakt náderný hlas a páčila sa mi aj komplexnosť kapely, keďže spievala aj jej sestra  Melissa či bassgitarista Matt Dally, ktorý pridal aj trocha rappu. Dave Ghazarian sa rovnako nedal “zahambiť” a ponúkol v jednej časti fajnové sólo Ďalšia skvelá show na Lumene…

V sobotu podvečer už čakali ďalšie prekvapenia. Jednou z nich bola aj poľská kapela, ktorý priniesli na festival po prvý krát reagge – Maleo Reggae Rockers.

Wikepedia (pl) – Youtube

V sobotu sa tak dobre naladený dav bavil ďalej, tento raz svoju show predviedla britská kapela thebandwithnoname. Zaujímavý štýl, ktorý briti priniesli bolo mix rapu a punku. Ten, kto povedal že to dokopy nejde, myslím táto kapela počas koncertu presvedčila o opaku.

No a nakoniec ako čerešnička na torte nastúpila na pódium tak očakávaná kapela SWITCHFOOT.

Wikipedia – YOUTUBE

Kaliforčania predviedli takmer všetky ich známe hity najmä z nového albumu. Nechýbali pesničky ani zo soundtrackov ako Dare you to move či Only Hope. Zaujímavosťou bolo, keď fromtman Jon Foreman vyzval chalana z davu na pódium, ktorý mal na papieri napísané v angličtine: “Chcem si zahrať na tvojej gitare…”. Jon neváhal, gitaru dal chalanovi do rúk a na chvíľu tak spolu s kapelou vystupoval aj on. Počas celého koncertu sa ludia neustále zabávali a bez problémov môžem povedať že Switchfoot si svoje úlohu najlepšej kapely na festivale jednoznačne zaslúžil. Skvelé…

Musím však povedať, že tu sa mi fotilo najhoršie. Ľudia proste šaleli a spraviť foto cez milión rúk bolo niekedy naozaj nad moje sily… snáď postačí aspoň týchto pár

Na záver len toľko – bolo to fajnové, festival sa viac než vydaril a organizátorom patrí veľké ĎAKUJEM. Koncerty išli tak ako mali, harmonogram splnený do bodky a ešte aj ten tam hore nám nadelil (po týchto hnusných záplavách) nádherné slnečné počasie. Teším sa na ďalší rok

]]> http://www.andre-design.net/?feed=rss2&p=905 10